Nie každú pohľadávku sa oplatí vymáhať rovnako. Rozhoduje dôkazná situácia, čas a reálna vymožiteľnosť.
Mať pravdu nestačí
Mnoho podnikateľov má pohľadávky, ktoré sú „jasné“. Dodali službu, vystavili faktúru, druhá strana nezaplatila.
Lenže v praxi nestačí mať pravdu. Treba ju vedieť preukázať a následne aj vymôcť.
Preto je pri pohľadávkach dôležité konať rýchlo a rozumne. Nie impulzívne.
Prvá otázka: máte dôkazy?
Pri vymáhaní pohľadávky je zásadné, či viete preukázať vznik nároku.
Nestačí len faktúra. Dôležité môžu byť objednávky, zmluva, e-maily, odovzdávacie protokoly, potvrdenia, komunikácia s dlžníkom alebo uznanie dlhu.
Čím slabšie dôkazy, tým vyššie riziko sporu.
Druhá otázka: je dlžník vymožiteľný?
Aj právne silná pohľadávka môže byť ekonomicky slabá, ak dlžník nemá majetok, je v likvidácii, v konkurze alebo dlhodobo nekomunikuje.
Preto treba pred väčšími krokmi zvážiť, či sa náklady na vymáhanie vrátia.
Nie každá pohľadávka si zaslúži súdny spor. Niekedy je lepšie zvoliť výzvu, splátkový kalendár alebo rýchle mimosúdne riešenie.
Najväčšia chyba je čakať
Podnikatelia často odkladajú vymáhanie, lebo nechcú kaziť obchodný vzťah. To je pochopiteľné. Ale ak dlžník neplatí mesiace, vzťah už poškodený je.
Čím dlhšie čakáte, tým horšia býva vyjednávacia pozícia. Dlžník si zvykne, že neplatenie nemá následky.
Systém je lepší ako naháňanie faktúr
Vymáhanie pohľadávok by nemalo byť náhodné. Firma by mala mať jasný postup:
kontrola splatnosti,
prvá pripomienka,
formálna výzva,
právne posúdenie,
rozhodnutie o ďalšom postupe.
Takto sa znižujú straty a šetrí čas.
Ak dlžník neplatí, neoplatí sa čakať mesiace bez plánu. Rozumné je najprv posúdiť dôkazy, výšku pohľadávky a reálnu vymožiteľnosť. Až potom má zmysel rozhodnúť, či ísť do výzvy, žaloby alebo iného postupu.